Toto je prvá časť viacdielneho seriálu o Wi-Fi. Prvá časť sa bude zaoberať úplným základom tejto technológie.

Wi-Fi je známou skratkou pre systém bezdrôtového prenosu dát, využívaného bežnou populáciou. Táto technológia sa po prvý krát uzrela svetlo sveta v roku 1991, a objavil ju Vic Hayes v NCR Corporation/AT&T (neskôr Lucent & Agere Systems).
Táto technológia funguje na princípe vysielania elektromagnetických vĺn s nízkym výkonom (do 100mW) podobných rádiovým vlnám či vlnám vysielaných pomocou mobilných telefónov a na o niečo vyšších frekvenciách (2,4 ; 5,8 Ghz a pod.). Zdroj prijímaného signálu sa nazýva Access point (AP) ,alebo tiež Prístupový bod, a zväčša je to malá "záhadná" krabička s anténou pripojená k počítaču či k sieti.
Pôvodným cieľom tohto vynálezu bolo pripojenie počítačov k počítačovej sieti aj bez nutnosti zapojenia sieťových káblov. Dnes sa však používa už aj na rozličné iné účely (HotSpoty, Dátové mosty, Brány atď). Rýchlosť pripojenia závisí na použitom štandarde. Rozlišujeme niekoľko štandardov.Najpoužívanješie sú 802.11 A, B, G, N.

A - 54 MBit - 5Ghz
B - 11 MBit - 2.4Ghz
G - 54 MBit - 2.4Ghz
N - 144 Mbit - 2.4 Ghz

V nasledujúcej časti si povieme niečo o pripájaní sa na nezabezpečené siete a hotspoty. Spomenieme aj zobrazenie dostupných bezdrôtových sietí či systémy kryptovania dátovej komunikácie.